|
TREND TÝŽDENNÍK
O HOSPODÁRSTVE
A PODNIKANÍ |
|
19. FEBRUÁRA 1997
PODNIKANIE SEKCIA
A |
| |
Umom Rossiju ne poňať
Žiaľ, v súčasnosti sa väčšine
slovenských firiem v Rusku a Spoločenstve nezávislých štátov nedarí.
Tam, kam prednedávnom smerovali dve tretiny exportu Slovenska, vlani
slovenskí exportéri dokázali umiestniť sotva štyri percentá.
Zvládnuť obrovský a veľmi dynamický
trh bývalého ZSSR, zaujať ho svojimi výrobkami viac ako západní
konkurenti je pre slovenských obchodníkov zložité. Naše pozície v
Rusku a v SNŠ obsadili firmy z vyspelých západných krajín. Značka
Made in USA (Germary, Japan....) je pre ruského spotrebiteľa oveľa
lákavejšia ako značka Made in Slovakia. Zo všetkých príčin malého
úspechu Slovenska na východe možno uviesť dve najdôležitejšie. Prvá:
ekonomický potenciál slovenských firiem nedovoľuje zabezpečiť veľká
reklamu, predaj z konsignačných skladov, dumpingový vstup na trh,
investície s dlhodobou návratnosťou, exportné úvery a iné obchodné
techniky, ktoré sú pre západných podnikateľov (ale už aj pre
ruských) nevyhnutnou samozrejmosťou. Druhá príčina spočíva azda v
pochopení myšlienky básnika známej každému Rusovi, no máloktorému
Slovákovi –
"Umom Rossiju ne poňať".
Väčšina slovenských firiem po
jednom-dvoch rokoch „aktívneho“ pôsobenia na ruskom trhu ruší svoje
zastupiteľstvá. V rozpočtoch materských podnikov po nich zostávajú
miliónové čierne diery. Príčina nespočíva len v oblasti materiálnej,
ale predovšetkým v oblasti psychickej – v ruskej mentalite. Tej, o
ktorej písal Fiodor Ťutčev. Predstavy niektorých slovenských
podnikateľov, že na zvládnutie ruského riaditeľa stačí fľaša,
prípadne paleta alebo aj kamión vodky, patria minulosti. Nie preto,
že je to málo. Riaditeľ serióznej ruskej firmy, vyhlasujem
zodpovedne a trošku pateticky, je k vodke ľahostajný. Dobre pozná
svoju hodnotu a devalvovať ju vodkovo-borovičkovými partnermi zo
Slovenska nebude.
Reálnym východiskom pre slovenských
exportérov je nájsť na východe naozaj serióznych, solventných
partnerov a zaujať ich. Ak nie potenciálom svojej firmy (smiešnym
podľa ruských rozmerov), tak aspoň dobrou znalosťou hovorovej (nie
spisovnej) ruštiny alebo vlastnou osobnosťou či cenami. O cenách
slovenských výrobkov na ruskom trhu v porovnaní so západnými cenami
škoda teraz hovoriť. Čo sa týka ostatných vlastností produkcie, ich
kvality a know-how, tie podľa mňa hrajú oveľa menšiu úlohu ako ceny
a psychická bariéra.
A vôbec nie je vinou Rusov, ak niekto zo
zahraničia nedokáže ziskovo podnikať na ich území.
OLEG KAZANKOV
|
|
|
|
